Ako malé dievča som vystriedala veľa krúžkov. Od plávania cez tanec až po futbal, ale pri nijakej aktivite som dlho nevydržala. A v dospelosti to nebolo o nič lepšie. Vyskúšala som box, posilovňu, ale ako aj v detstve pri ničom som dlho nevydržala. Až pred pár týždňami ma kamarátka presvedčila, aby som vyskúšala jumping. Nebola som nadšená. Pretože v minulosti som tiež skúšala aj jumping. Keď som prvýkrátt vyskúšala jumping, bolo to asi tri, alebo dva roky dozadu. Nepáčilo sa mi to. Nemala som kondíciu a mala som pocit, že vyskáčem dušu. Bolo to na mňa až príliš náročne.
A teraz som sa na to tiež dala nahovoriť. Myslela som si, že mi to nepôjde. Alebo to vzdám. Ale opak bol pravdou. Prišla som do malej telocvične zo zrkadlami. Išla som do šatne. Hemžilo sa tam množstvo žien a dievčat, každého veku. Prezliekla som sa. Zobrala som vodu a plná obáv som vošla do telocvične. Zo začiatku mi trénerka vysveltila pravidlá. Zapla svoj zoznam skladieb. Najprv sme sa rozcvičili. Čo znamenalo, že sme skákali na rýchlu hudbu. A skákali sme počas celého tréningu. Na konci sme urobili pár cvikov na brucho, stehná a zadok. Urobili záverečný strečing a odložili trampolíny. No, ako som začala skákať na trampolíne, môj počiatočný strach odpadol. Vládala som aj s dychom. Sama sebu som prekvapila. Naozaj to bolo perfektné. Dokonca som prišla znova a potom ešte. Nabijem sa pozitívnou energiou a konečne som našla niečo, aktivitu, ktorá ma zaujíma a napĺňa.